Osobnosti

 

JANOK JánJANOK Ján

* - 29. 03. 1913 - Dlhé Klčovo
† - 06. 02. 1986 - Bratislava

Ako 12-ročný začal študovať v juvenale u redemptoristov v meste Libejovice v Čechách. V roku 1939 vysvätený za kňaza. Primičnú sv. omšu slúžil v rodnej obci. Pokračoval v štúdiu chémie a fyziky v Bratislave. Pri likvidácii kláštorov v apríli 1950 prevezený do Podolinca, vzápätí prepustený, vrátil sa späť do Bratislavy. Popri učiteľskej práci na jednom z bratislavských gymnázií pokračoval v štúdiu prírodných vied a roku 1952 získal titul doktora prírodných vied (RNDr.). Paralelne so zamestnaním na úseku zdravotníctva a hygieny pôsobil ako kňaz v redemptoristickom kostole sv. Cyrila a Metoda. Jeseň života prežil v penzionáte v Bratislave, kde aj zomrel.

Pramene: Obecný úrad Dlhé Klčovo

 

JANOK JánJANOK Ján

* - 02. 03. 1929 - Dlhé Klčovo

† - 26. 08. 2019 - Bratislava

Ako 12-ročný odchádza na štúdiá do kláštora redemptoristov v Bratislave. Rok po maturite začína študovať teológiu v Obofišti, odkiaľ je v apríli 1950 nútene prevezený na Králiky. V septembri toho istého roku nastupuje základnú vojenskú službu v smutne slávnom PTP (pracovnotechnický prápor), v rámci ktorého pracoval na výstavbe sliačskeho letiska. Po prepustení z PTP dva roky pracuje v Bratislave a potom odchádza študovať medicínu, odbor hygiena do Prahy. Tu v roku 1961 promuje. Do roku 1968 pracuje ako hygienik na Ústave národného zdravia v Bardejove, odkiaľ odchádza do Litoméříc študovať teológiu. 4. júla 1971 slúži primičnú sv. omšu v rodnej obci. Dva roky pôsobí v Čechách, nakoľko súhlas k pastoračnej práci na Slovensku nedostal. Odtiaľ prichádza do Košíc, kde pôsobil do konca roku 1989. V januári 1990 sa vracia do Bratislavy. Tu preberá pod správu kostol sv. Cyrila a Metoda a o rok neskôr aj kláštor.

Pramene: Obecný úrad Dlhé Klčovo

 

KMEC AndrejKMEC Andrej

* - 12. 01. 1920 - Dlhé Klčovo

Pochádza z viacpočetnej roľníckej rodiny. Od 17 rokov pracoval na stavbách železničných tratí pri Harmanci a na úseku Prešov - Strážske. V roku 1940 narukoval do slovenskej armády a v januári 1943 bol účastný bojov na východnom fronte proti ZSSR. V októbri 1943 zajatý a internovaný v Usmani. V januári 1944 sa v Jefremove stal príslušníkom 1. československého armádneho zboru. Po výcviku a prvých bojoch na území Sovietskeho zväzu nasadený do bojov v Dukelskom priesmyku. Neskôr ho ako príslušníka 2. československej paradesantnej brigády prepravili na povstalecké územie na Slovensku. Zúčastnil sa bojov v Slovenskom národnom povstaní. Pri obci Dobrá Niva utrpel zranenie. Po ústupe do hôr príslušník partizánskej brigády Jánošík. Po demobilizácii vo februári 1946 samostatne hospodáril ako roľník. Neskôr pracoval v štátnej a obecnej správe (tajomník MNV Dlhé Klčovo v rokoch 1954-1961). Od roku 1961 až do odchodu na dôchodok pracoval v Požiarnom útvare Bukózy Vranov.

Vyznamenania:

  • Československý vojnový kríž 1939
  • Medaila Za chrabrosť
  • Rad SNP
  • Medaila Za pobedu nad Germanijej

Pramene: Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou

 

MAJERNÍK MichalMAJERNÍK Michal

* - 07. 01. 1920 - Dlhé Klčovo
† - 27. 05. 1990 - Dlhé Klčovo

Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Ako príslušník slovenskej armády v roku 1943 nasadený na východný front v Sovietskom zväze. V jeseni 1943 zajatý a internovaný v zajateckom tábore v Usmani. V januári 1944 vstúpil do 1. československého armádneho zboru so zaradením do 1. brigády ako mínometčík. V jeseni 1944 sa zúčastnil bojov o Dukelský priesmyk, neskôr účastník oslobodzovacích bojov na území Slovenska (Poprad, Liptovský Mikuláš, Jamník). Po návrate z vojny súkromne hospodáril. V roku 1959 vstúpil do JRD Dlhé Klčovo. V rokoch 1960-1978 pracoval v Chemkostave Vranov.

Vyznamenania:

  • Medaila Za chrabrosť
  • Dukelská pamätná medaila
  • Pamätná medaila k 20. výročiu SNP

Pramene: Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou

 

STAŠKO AndrejSTAŠKO Andrej

* - 01. 09. 1938 - Dlhé Klčovo

Základnú školu vychodil v rodnej obci a Sačurove. V roku 1953 jeho rodina neprávom prenasledovaná, odsúdená a násilne vysťahovaná do Čiech.. Po ukončení základnej školy začína ako učeň, ale vzápätí prechádza na Poľnohospodársku technickú školu v Čaklove. Maturuje na Jedenásťročnej strednej škole vo Vranove v roku 1956. Jeho ďalšie napredovanie začína v Prahe štúdiom chémie, po roku odchádza do Lipska v Nemecku. Vzdelanie završuje štúdiom inžinierstva na Technickej univerzite v Ďrážďanoch. Po trojročnej práci v centre jadrového výskumu Nemeckej akadémie vied získava titul doktora a vracia sa domov, kde od roku 1967 pracuje na Katedre fyzikálnej chémie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Absolvuje študijné pobyty vo švajčiarskom Zurichu a Berne a dvojročný pobyt na University of Keele v Anglicku. Venuje sa fyzikálnej chémii, najmä aplikácii spektroskopických metód pri skúmaní štruktúry radikálových medziproduktov. Výsledky svojej činnosti zhrnul do viac ako 100 vedeckých prác publikovaných v prestížnych svetových odborných časopisoch. Za výsledky vedeckej činnosti mu bola v roku 1984 udelená vedecká hodnosť doktora vied a za pedagogickú činnosť v roku 1991 titul vysokoškolského profesora. V súčasnosti pracuje ako vedúci Katedry fyzikálnej chémie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Pramene: Obecný úrad Dlhé Klčovo

Diela:

  1. Úlohy z molekulovej spektroskópie, Skriptá, Bratislava 1976
  2. Hmotnostná spektrometria, Skriptá, Bratislava 1977
  3. (spoluautor) Prehľad fyzikálnej chémie a chemickej fyziky, ALFA, Bratislava 1977
  4. (spoluautor) Chemický náučný slovník, ALFA, Bratislava 1983
  5. (spoluautor) Atómová a molekulová spektroskópia, Edičné stredisko SVŠT, Bratislava 1983
  6. (spoluautor) Nemecko-slovenský technický slovník.
  7. (spoluautor) Chemical Dictionary (Physical Chemistry), Ellis Horwood 1992 a mnohé iné

 

ŠAFFA JurajŠAFFA Juraj

* - 23. 03. 1907 - Dlhé Klčovo
† - 02. 02. 1990 - Dlhé Klčovo

Ľudový tanečník. Pôvodne roľník, od založenia JRD roku 1959 vedúci živočíšnej výroby v Dlhom Klčove. Na základe rozhlasovej výzvy v roku 1965 prihlásil sa na folklórny festival Východná. Spolu s partnerkou Gizelou Frenovou predviedol párový tanec, s ktorým zvíťazili. Nasledovali stovky vystúpení doma i v zahraničí (Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Juhoslávia). Preslávil ho predovšetkým zemplínsky čerkaný a cifrovaný cápaš - čardáš, ktorým v rámci vzájomnej spolupráce obohatil repertoár niekoľkých folklórnych súborov (Zamutovčan zo Zamutova, Vranovčan a Bukovčan z Vranova). Na jeho počesť sa od roku 1993 koná v obci Dlhé Klčovo súťaž v ľudovom tanci pod názvom O Šaffovu ostrohu, ktorá už prerástla rámec okresu a stala sa celoslovenským podujatím.

Ocenenia:

  • Zlatá medaila za rozvoj záujmovoumeleckej činnosti udelená Osvetovým ústavom v Bratislave (1987)

Literatúra:

  1. Dziak, P: Bači Šaffa osemdesiatročný
    In: Východoslovenské noviny, magazín z 28. mája 1987, s. 6
  2. Ďziak, R: Rozdať radosť všetkým
    In: Vranovské noviny z 27. marca 1987, s. 3