Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 17.8.2017, 23:16:51

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

dnes, štvrtok 17. 8. 2017
29 °C 13 °C
piatok 18. 8. 31/15 °C
sobota 19. 8. 32/16 °C
nedeľa 20. 8. 16/12 °C

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Napíšte nám

l

 

facebook

Návštevnosť stránky

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 116
TÝŽDEŇ: 1499
CELKOM: 231899

Prekladač

Preklad (translations)

English French German Italian Polish Russian Slovak Spanish

Navigácia

Obsah

Kultúrny a spoločenský život

 

Dlhé Klčovo má bohaté kultúrne tradície. Niektorí z jej občanov sa výrazne zapísali nielen do dejín okresu Vranov, ale celého Slovenska a šírili dobré meno našej vlasti aj za jej hranicami.

 

Z kurzu varenia dlhoklčovských žien - 1942Už za I. Československej republiky sa v obci hrávalo ochotnícke divadlo. Pod vedením učiteľa Jozefa Hurčíka, ktorý na tunajšej škole pôsobil v rokoch 1936 až 1946, sa aktivizovala mládež nacvičovaním divadelných hier. Nimi sa predstavovala miestnym obyvateľom v priestoroch Potravného družstva. V prvých rokoch po 2. svetovej vojne bolo hlavnou úlohou obce oživiť všetky sféry hospodárskeho života. Došlo k zmenám v politickom systéme, preto pravidelné obnovenie kultúrnych aktivít nastalo až okolo roku 1950. V roku 1952 sa príležitostné divadelné vystúpenia hrávali v priestoroch kinosály, ktorá prechodne slúžila tiež ako sklad obilia. Dlhoklčovianska mládež pod vedením učiteľa Halkoviča pripravovala nielen divadelné predstavenia, ale aj silvestrovské kabaretné pásma.Prvou, podľa názvu známou, naštudovanou divadelnou hrou bolo dielo "Divá Bára" od Boženy Nemcovej (1953). Predstavenie režíroval Alexander Halkovič. Ako herci účinkovali: A. Halkovič, M. Halkovičová, M. Pavliková, H. Migaľová, A. Tušimová, M. Dlugošová, A. Dzurková, P. Jusko, A. Janok Bača, M. Šaffa, J. Šaffa a J. Janok. S uvedenou hrou sa ochotníci predstavili aj v niektorých susedných obciach, kde podobne ako na domácom javisku zožali úspech.

V tomto období na kultúrnospoločenské podujatia slúžil priestor kinosály pri hostinci. V miestnom kine sa filmové predstavenia premietali dvakrát v týždni. Bol o ne veľký záujem predovšetkým v zimných mesiacoch.

 

Mládež na dedine (1956)

                     Mládež na dedine (1956)

V 60. rokoch sa na práci ochotníckeho divadla podieľajú nielen učitelia tunajšej školy, ale aj niektoré spoločenské organizácie pôsobiace v obci. Patrili k nim vtedajší Československý sväz mládeže a Československý červený kríž. V repertoári sa objavili predovšetkým veselohry z dedinského prostredia, ktoré najviac vyhovovali naturelu obyvateľov obce. Naplno sa tento miestny fenomén rozvinul po príchode učiteľa a riaditeľa tunajšej školy, Jozefa Lipovského. Dokázal stmeliť mládež na báze divadla a hudby v estrádnych programoch. Hudobnú zložku tvorila skupina RELAX, v ktorej hrali: Andrej Lemeš (harmonika), Michal Michalčo (saxofón), Ján Dzurovčin Šandrej (trúbka, zároveň bol aj ľudovým rozprávačom), Bartolomej Frena (bicie). K veľmi úspešným predstaveniam patrila v roku 1968 hra "Inkognito" od J. Palárika, v ktorej z radov starších ochotníkov hrali Andrej Barkovci, Andrej Janok, Juraj Janok Vysoký, Andrej Janok Bača a Pavel Jusko. Mladú hereckú generáciu zastupovali: Anna Čižmáriková, Bartolomej Frena a Ján Dzurovčin Šandrej. Kostýmy na predstavenie mali zapožičané zo štátneho divadla v Martine.

 

Snáď najviac námahy od realizátorov si v roku 1969 vyžiadala hra "Na letnom byte", opäť v réžii J. Lipovského. Bola veľmi náročná na obsadenie, ktoré vyžadovalo pravidelné stretávanie sa 20 ochotníkov. Kostýmy na hru si tentoraz zapožičali zo Štátneho divadla v Košiciach. Keďže miestni herci boli v priebehu pracovného týždňa roztrúsení po zamestnaniach aj mimo domova, stretávali sa na skúškach iba vo víkendových dňoch. Vynaložené úsilie prinieslo vytúžené ovocie. Pre neobyčajný úspech predstavenia v samotnej obci sa okrem premiéry uskutočnili ešte dve reprízy. S hrou vystúpili aj v Parchovanoch, Hencovciach, Nižnom Hrušove, Trhovišti, Benkovciach a Pozdišovciach - všade s neobvyklým úspechom. Kolektív ochotníkov (A. Čižmáriková, J. Dzurovčin Šandrej, B. Frena, A. Hrešková, A. Janoková...) bol vtedy veľmi stmelený.

 

Z činnosti ochotnického divadla v 60. rokoch

Z činnosti ochotnického divadla v 60. rokoch

V tom istom období sa obecenstvu predstavili aj starší žiaci, ktorí pod vedením J. Lipovského nacvičili detskú divadelnú hru "Belinko".

 

Oba súbory sa zúčastnili okresnej súťaže divadelných súborov vo Vranove, kde súbor dospelých obsadil 2. miesto a deti 3. miesto, čo bolo pre nich úspechom v pomerne silnej okresnej konkurencii. Ďalší divadelný úspech získali divadelníci v roku 1971, keď sa opäť v okresnej súťaži umiestnili s hrou J. Kedru "Kuchárky z Ovseného" na 2. mieste. Ján Dzurovčin naviac získal cenu za najlepší mužský herecký výkon. Vydareným predstavením sa stalo naštudovanie Goldoniho "Vtipnej slúžky" v roku 1976. S uvedenou hrou miestni ochotníci pod vedením režiséra Jusku vyhrali okresnú súťaž záujmovo-umeleckej činnosti v "C" kategórii. Na úspechu mali značný podiel samozrejme herci, ku ktorým patrili L. Kmec (obsadený do jednej z hlavných rolí), A. Kulík, M. Hreško, J. Petrík a Migaľová.

Koncom 60. rokov bola prevedená generálna oprava budovy Jednoty ŠD, do ktorej sa presťahovala kinosála. Filmové predstavenia sa konali raz v týždni v sobotu. Strediskom mladých sa stali predovšetkým školské priestory, kde sa mládež stretávala po vyučovaní na rôznych posedeniach a kvízoch.

Na rozvoji kultúry miestneho obyvateľstva sa už v tomto období bohatou mierou podieľa aj knižnica, ktorej služby využíva predovšetkým školská mládež.

 

Členky miestneho Červeného kríža - r. 1968

        Členky miestneho Červeného kríža - r. 1968

Po odchode učiteľa Lipovského prebral žezlo pri tvorbe a organizácii kultúrnovýchovných podujatí nový riaditeľ školy J. Fitz. Pod jeho vedením sa v roku 1975 pripravilo estrádno-telovýchovné podujatie, ktoré v miestnych podmienkach nemalo obdobu. Vystupovali v ňom spoločne žiaci z Dlhého Klčova a susedného Sačurova.

 

V roku 1976 sa po niekoľkoročnom úsilí a dostavbe otvoril kultúrny dom. V ňom sa obnovilo kultúrne dianie v obci, na krátke obdobie prechodne utlmené. Rozprúdila sa činnosť spoločenských organizácií, ktoré sa v druhej polovici 70. rokov vo svojej činnosti zameriavali aj na estetizáciu životného prostredia a úpravu verejných priestranstiev. Predovšetkým ženská organizácia sa usilovala napomôcť svojim členkám prostredníctvom rôznych kurzov. Pri nich ženy získavali vedomostí a zručnosti v príprave netradičných jedál, v oblasti odievania a podobne (kurz studenej kuchyne, malá škola šitia... v rámci Malej rodinnej školy). Obecné predstavenstvo nezabúdalo ani na najstarších spoluobčanov, pre ktorých sa v roku 1979 zriadil Klub dôchodcov. Po novembrových udalostiach v roku 1989 v obci do popredia vystupovali kresťanské aktivity, ktoré dovtedy nemali možnosť prejaviť sa. Sformoval sa divadelný krúžok z radov kresťanskej mládeže. Veľký záujem nastal o premietanie filmov s kresťanskou tematikou.

 

Z kurzu varenia - 70. roky

Z kurzu varenia - 70. roky

 

V poslednom období začína úspešne pracovať aj ženská spevácka skupina, obohacujúca svojimi vystúpeniami nejeden program na domácej pôde, i v rámci okresu. Veľkú popularitu v širšom regióne okresu získalo tunajšie ľudové divadlo, pútavou formou približuje divákovi tradičné zvyky na dedine (Vianoce, priadky...).

V roku 1992 sa v Dlhom Klčove uskutočnil I. ročník súťaže "Talenty", s prehliadkou spevákov v oblasti ľudovej a populárnej piesne. Súťaž si získala mnohých priaznivcov, ale neprerástla rámec okresu.

Do oveľa významnejšej polohy sa dostala ďalšia súťaž organizovaná pod názvom "O Šaffovu ostrohu". Jej prvý ročník sa konal v roku 1993. Cieľom súťaže bolo vytvoriť tradíciu sólového tanca v rodisku Juraja Šaffu. Svojrázny tanečník preslávil seba aj rodnú obec nenapodobiteľným čerkaným cifrovaným čapaš čardášom nielen v celej našej vlasti, ale aj za hranicami. Súťaž podnecuje interpretov k vyhľadávaniu menej známeho tradičného tanečného materiálu a zároveň zoznamuje verejnosť s najhodnotnejšími výkonmi. Podujatie hneď po roku nadobudlo nadregionálny charakter a v súčasnosti sem prichádzajú "zmerať sily" tanečníci z celého Slovenska.