Navigácia
Obsah
Čriepky ľudovej múdrosti
Múdrosť našich starých otcov a materí nadobudnutá tisícročnou skúsenosťou predkov je vyjadrená v prísloviach, porekadlách a pranostikách. Ich obsah sa dotýka každodenného života dedinského človeka. Je v nich ukrytý vysoký morálny rozmer, aj poznanie prírodných zákonitostí. Príslovia a porekadlá zachytené v obci Dlhé Klčovo sa viažu predovšetkým k práci, ale výdatne poukazujú aj na rôzne nedostatky ľudských charakterov. Ľudové pranostiky upozorňujú najmä na okolnosti podmieňujúce alebo ohrozujúce dobrú úrodu. Zaznamenali sme ich tak, ako ich podala pani Anna Mattová.
Príslovia a porekadlá
- Jak pośeješ, tak budzeš i žac.
- Co máš zrobic, urob hneš ká a čo máš źejsc, ta ňechaj na jutre.
- Co sebe navariš, to budzeš jejsc.
- Na tvardej zemi śe chľib rodzi.
- Nohi na chodzeňe a rukí na robeňe.
- Ruka bez roboti upada do psoti
- Od roboti kone zdichaju, a ľudze z roboti žiju.
- Cerpežľivosjc ruže prinaša.
- Z hlavu mur ňeprebiješ.
- S prazdnej miski śe ňenajiš.
- Prazdni klas dviha hlavu najviši.
- Riba śmerdzi od 'hlaví, eśče dobre, že riba nemá nohi - bi horši šmerdzela.
- Obžiraj śe i na zadňe koľesa.
- Veľo sluchaj, malo hutor.
- Za mlada rob, na starojsc budzeš mac.
- Dochtor ľiči, ale Boh uzdravuje.
- Sto raz dumaj a raz povic.
- Boh ňikomu ňeostava dlužni, aľe aňi ňikomu zadarmo ňič nedá.
- Bože mľini meľu pomalí, aľe isto.
- Svedomje ňemá zubi, aľe dôkaže hrijsc.
- Chto svojo premarňit cudze ňezachraňi.
- Chto śe starja o cudze veci, ňema času na svojo.
- Z kapkov more a z haľerov miľijon.
- Parada je hrobom peňeži.
- Paradni hrob, zbitočne vidavki.
- Chto ma pulne flaški v karčme, ten ma prazdne harčki doma.
- Chto druhomu dziru kope, sam do nej spadne.
- Hňiloba zožira travu, hardza žeľezo, aľe cigaňstvo dušu.
- Kec jest, miňe śe, kec ňit, obejdze śe?
- Zarikaneho chľeba največši falatok.
- Bočkor do bočkora, čižma do čižmi.
- Za kus chľeba veľo robic treba.
- Jak robil, tak še mal, ďablu služil, ďabol ho vžal.
- Podzme na dva deci, vibavime sebe u karčme veci.
- Kim mudri mudroval, glupi to vikonal.
- Dobre fararovi, kec idze rok novi - idze na koľedu, ňebudze mac bjedu
- Už śe fašeng kraci, už śe ňenavraci. Stare dzivki plaču, že śe ňeviskaču.
- Od Vianoc do Ducha ňepuśčaj śe kožucha a po Svatim Duchu zaś dobre v kožuchu.
- Kebi śviňa rohi mala, každoho bi poterkala.
Ľudové pranostiky
- Naj Pan Boh chrani od ceploho januara.
- Pridu Hromňice, koňec saňice.
- Lepši vidzec u februaru na poľu veľka, jak v košuľi človeka.
- Kec śe mačka vihriva u februaru na slunku, ta v marcu pujdze na pec.
- Keľo u marcu rosi, teľo u maju mrazu.
- Kec u marcu hrimi, budze rok urodni.
- Ľepši, kec śe źima chveje, jak marcovo slunko hreje.
- Kec na veľki piatok pada diščt budze rok urodni.
- Apriľ v diždžu a maj v kvece.
- Kec v maju hrimi, budze rok urodni.
- Studzeni maj, u pľevňi raj.
- Medardova kapka šteracec dni kvapka.
- Diždživi jun cale ľeto pokaźi a horuci jun prineśe tuhu źimu.
- Ženci do poľa a fčeli s poľa.
Nárečový slovníček
- bandurki - zemiaky
- barvinek - zimozeleň
- batuch - bič
- birov - prvý muž v dedine (richtár)
- cetka - matkina sestra
- cetoš - manžel matkinej sestry
- čopňar - funkcia muža, ktorý mal na svadbe za úlohu vydávanie alkoholu na stoly pre hostí
- diľe - podlahová krytina z drevených dosák
- fartuch - ženská sviatočná zástera
- frištik - raňajky
- gače - časť mužského spodného odevu
- gerok - ženský kabát
- hudaci - muzikanti
- chiža- l) dom, 2) izba
- chľebovka - tkaný obrúsok používaný pri uskladnení alebo prenose potravín
- chustka - šatka
- chustka gombarka - veľká vlnená šatka so strapcami slúžila ako súčasť ženského zimného odevu zakrývajúca chrbát a plecia, vpredu na prsiach prekrížená a vzadu v páse uviazaná.
- jopka - ženský kabátik s dlhým rukávom
- jucha, juška - šťava získaná scedením kyslej kapusty
- kabat - ženská vrchná sukňa
- kapura - brána, vchodové vráta z ulice do dvora
- kenderica - kukurica
- kerta - záhrada, park s okrasnými stromami a kríkmi
- kloče - hrubá, menej kvalitná priadza, z ktorej sa vyrábali vrecia
- koleso, aj karička- druh tradičného východoslovenského dievčenského tanca
- koňťa - účes nevesty: vlasy nahladko sčesané dozadu, v tyle zviazané šnúrkou rozdelené na dva pramene, z ktorých každý sa osve zakrútil a preložil do vodorovnej osmičky (konce sa založili dolu). Obidve strany sa napevno obtočili šnúrkou a uviazali. Nad takto učesanú koňťu sa zastokol hrebienok s prišitou podložkou toho istého názvu ako účes, ktorá zakrývala takmer všetky vlasy.
- košar- košík
- košuľa - košeľa, časť mužského odevu
- kozare - huby, hríby
- krepľa- šiška
- kreśne - krstný syn, krstná dcéra
- križma - dary venované novorodencovi krstnými rodičmi
- kuňica - maštaľ
- lajbľik- živôtik
- ľembak - lavica s operadlom vzadu i po stranách
- mašina - sporák
- mlada - mladá nevesta
- mladi - mladoženích
- mockovik - súprava vrchného ošatenia pre dojča
- moradik - snop obilia
- nohavki - nohavice, časť mužského odevu
- obisce - dom, obydlie
- odrikaňe - v minulosti sa tento termín často používal v súvislosti s krstom a svadobným obradom. Termín je odvodený od tej skutočnosti, že tak novorodenec zastúpený krstnými rodičmi, ako aj mladomanželia vyslovujú alebo potvrdzujú krstné sľuby, v rámci ktorých sa okrem iného "zriekajú" - še odrikaju - zlého ducha...
- olovjanka - olovená gulička pripevnená na palicu používaná pri parobských bitkách
- opľečko - časť ženského vrchného odevu bez rukávov
- ostac na maglov - nevydať sa, zostať starou dievkou
- oštije - oblátky
- partok - obrúsok
- paska - veľkonočný kysnutý koláč
- pitanki - pytačky
- podolok - časť ženského spodného odevu, ktorý sa nosil pod sukňou
- prikľet - pitvor
- pulňina - veľkonočné jedlo pripravené zo zomletého mäsa, rožkov a vajec, primerane osolené a okorenené, upečené v rúre na plechu
- sipaňec - sýpka na zrno
- služňica - slúžka, komorná
- strik - otcov brat
- strina - manželka otcovho brata
- šafareň - lavica s operadlom vzadu a po stranách, ktorej sedacia doska je zároveň poklopom pozdržneho úložného priestoru slúžiaceho na uskladnenie potravinových komponentov, niekde šatstva.
- šifoner - skriňa
- šoudra - šunka
- šurc - ženská pracovná zástera
- tepša - plech používaný na pečenie požívatín v rúre:
- uhľiki, uhľikova voda - magický ľudový prostriedok používaný pri urieknutí
- ujco - matkin brat
- učina - manželka matkinho brata
- valalska baba - babica, pôrodná babička
- valki - stavebný materiál pripravovaný doma - boli vyformované z mazľavej hliny zmiešanej s posekanou slamou, nepálené, ale vysušené
- vivodki -
1) v minulosti pri svadobnom obrade zasvätenie nevesty kňazom a modlitbami, aby bola plodná. Neveste sa pri tomto akte dávala na hlavu šatka, alebo sa zakryla tvár prehodeným závojom. Asi pred dvoma desaťročiami sa pri svadobných obradoch od aktu vivodki upustilo z praktického dôvodu - pre veľký počet mladých neviest bol už neaktuálny.
2) zasvätenie dieťaťa matkou v Božom chráme za účasti kňaza a jeho modlitieb ako pamiatka na zasvätenie Ježiša Krista v Jeruzalemskom chráme - začepka - štvorcová šatka menších rozmerov zo vzorovaného kartúnu, kašmíru, ktorú si nevesty uväzovali namiesto veľkých čepcov
- zajda - noša, trávnica
- z oči - urieknutie druhým človekom ostrým silným pohľadom očí
- žebeň - miešok všitý zvrchu do rubovej časti vrchnej sukne, nahrádzajúci peňaženku
- žito - raž
- župnaki - malé snopky zviazané zo žitnej slamy, ktorými sa pokrývali tradičné obydlia
