Dátum a čas

Dnes je utorok, 17.10.2017, 13:17:05

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

dnes, utorok 17. 10. 2017
19 °C 7 °C
streda 18. 10. 20/6 °C
štvrtok 19. 10. 18/7 °C
piatok 20. 10. 17/9 °C

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Napíšte nám

l

 

facebook

Návštevnosť stránky

Návštevnosť:

ON LINE: 4
DNES: 398
TÝŽDEŇ: 860
CELKOM: 258518

Prekladač

Preklad (translations)

English French German Italian Polish Russian Slovak Spanish

Navigácia

Obsah

Cirkevné dejiny

 

 primičnej slávnosti rímskokatolíckeho kňazaRNDr. Jána Janoka v r. 1939Prvý priamy písomný doklad o existencii kresťanského cirkevného života v Dlhom Klčove nachádzame v zápisoch pápežských desiatkov z rokov 1332 -1337. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Vavrinca (Laurentius de Longo Canipo) a výška poplatku z dlhoklčovskej farnosti - 8 grošov. Od prelomu 16. a 17. storočia do začiatku 18. storočia sa dlhoklčovská rímskokatolícka farnosť a kostol dostali vplyvom reformácie pod správu evanjelikov. Dôsledkom rekatolizačného procesu začiatkom 18. storočia získali kostol späť rímskokatolíci. Objekt kostola bol murovaný a zasvätený Najsvätejšej Trojici. Podľa niektorých údajov ho v roku 1733 užívali spoločne rímskokatolíci aj gréckokatolíci, ktorí v obci pôsobili pravdepodobne už začiatkom 18. storočia. V uvedenom roku bol rímskokatolícky kostol poškodený, najviac jeho strecha. V tomto období bolo Dlhé Klčovo fíliou starobylej nižnohrušovskej farnosti. Správu o existencii Dlhého Klčova ako f ílie Nižného Hrušova sme získali zo zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1733.

O farnosti Nižný Hrušov sa súvislé písomné záznamy zachovali až po roku 1712. Už v čase stavovských povstaní farnosť spravovali františkáni z Humenného, a to až do roku 1734. Vystriedali ich diecézni kňazi, ktorým františkáni naďalej vypomáhali. Vo farnosti sa pomerne pravidelne konali biskupské vizitácie. Z kanonickej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme o troch oltároch v dlhokolčovskom kostole. Najväčší z nich - Najsvätejšej Trojice - predstavoval zároveň patrocínium kostola. Na tento sviatok sa v obci konal odpust. Podľa zápisu vizitácie z roku 1773 boli v deň tohto sviatku priznané veriacim Svätou Stolicou plnomocné odpustky. V drevenej zvonici pri kostole boli umiestnené dva zvony. Väčší z nich vážil 600 kg a menší 300 kg. Súčasťou majetku kostola bol pozlátený strieborný kalich s patenou a ďalšie bohoslužobné predmety. Pri kostole sa nachádzal cintorín. V tomto období bol kostolníkom A. Csakvala a správcami kostola Š. Lakatos a J. Janok. Obec v roku 1830 zasiahla veľká povodeň, ktorá zničila pôvodný stredoveký kostol. Miestni obyvatelia si v roku 1835 postavili nový, ktorý nadviazal na pôvodné patrocínium Najsvätejšej Trojice a stojí dodnes.

 

Rím. kat. kostol a jeho okolie v r. 1941

Rím. kat. kostol a jeho okolie v r. 1941

V roku 1929 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej sa fília Dlhé Klčovo odčlenila od nižnohrušovskej farnosti a bola presunutá k farnosti Sačurov, o čom svedčia tunajšie matričné zápisy. Sačurovská farnosť začala písať svoju históriu v roku 1729. Pôvodne do nej patrili fílie Cabov, Davidov, Kamenná Poruba a Banské, ktoré tu v súčasnosti neprináleží.

 

Za pôsobenia kňaza F. Martona sa uskutočnila v Dlhom Klčove rozsiahla rekonštrukcia kostola, začatá v roku 1988 a ukončená v roku 1991 nákladom 396 tisíc Kčs. V nasledujúcich rokoch pokračovalo skrášľovanie tunajšieho bohostánku. V roku 1997 bol do kostola zavedený vodovod, v sakristii sa vybudovalo sociálne zariadenie, zakúpili sa varhany pre potreby speváckeho zboru a pod.


K majetku rímskokatolíckeho kostola v Dlhom Klčove patrí vzácna sakrálna pamiatka - klasicistická kamenná krstiteľnica. Driek i kupu má zdobenú rytým rámovaním. Na prednej strane kupy je vyznačené jej datovanie rokom 1781. Krstiteľnica je evidovaná v Štátnom zozname kultúrnych pamiatok okresu Vranov.
 

Rímskokatolícky kňazy pôsobiaci v Dlhom Klčove od 18. storočia:

Rafael Thola 1712-1716 Alexander Almassy 1782-1799
Ambróz Merkatoris 1716 Matúš Juhás 1782
Benignus Piskovsky 1716 Juraj Petyko 1782-1784
Jakub Rosa 1716 Jozef Kovács 1784-1785
Vavrinec Wiebera 1716-1717 Ján Majer 1785-1790
Štefan Kudlar 1717-1718 Andrej Kvartek 1790-1828
Bonaventúra Ally 1717-1734 Juraj Somossy 1828-1855
Juraj Szelaky 1730 Ján Forgács 1855-1870
Ján Salamon 1730-1735 Alexander Fodor 1870-1874
Filip Prochacska 1734 Jozef Marcinek 1875-1895
Peregrinus Kocsai 1735 Jozef Novák 1895-1909
Ján Conciona 1735 Ján Matuščák 1909-1927
Ján Valerianer 1735-1736 Msgr. E. Szedlák 1927-1929
Juraj Varanay 1736-1739

Rímskokatolícky kňazy pôsobiaci Dlhom Klčove po začlenení do farnosti v Sačurove:

Andrej Sinkay 1740-1744
Ján Jozef Kaletkovič 1744-1754
Benignus Pribis 1744-1746 Július Šefčík 1929-1936
Serafín Religio 1745 Alexander Kazimír 1937-1948
Gabriel Bojan 1745 Ján Zbojovský 1948-1952
p. Celestín 1746 Michal Jacko 1952
Imrich Kassai 1747 Štefan Tkáč 1952-1955
Albert Szentpéter 1747 Ján Glinský 1955-1956
Žigmunt Sputer 1748 Peter Adamčák 1956-1957
Pavol Fejer 1754-1759 Valentín Pavlík 1958-1968
Martin Michelík 1759-1761 František Marton 1968-1991
Tomáš Javorka 1762-1763 Ján Demeter 1991-1995
Ján Kanyuch 1763-1772 Vincent Burda 1995
Gabriel Zboray      

 

Z prvého svätéhoprijímania - v strede farár V. Pavlík

Z prvého svätéhoprijímania - v strede farár V. Pavlík

Časť obyvateľov Dlhého Klčova gréckokatolíckeho vierovyznania tvorí fíliu gréckokatolíckej farnosti v Sačurove, kam prináležali aj v minulosti. História farnosti siaha do začiatku 18. storočia. Jej vznik je datovaný rokom 1708. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol. Zároveň sa v jednej z nich uvádza, že v roku 1733 miestni gréckokatolíci užívali dlhoklčovský kostol spoločne s rímskokatolíkmi. Nevieme však dokedy, pravdepodobne až do postavenia svojho vlastného chrámu, alebo navštevovali farský gréckokatolícky kostol v Sačurove. Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Podnetom výstavby bola údajne legenda o zjavení Panny Márie v obci Dlhé Klčovo začiatkom 20. rokov nášho storočia. Táto udalosť bola uverejnená v dobovej tlači a cirkevných publikáciách, ku ktorým patrí aj útla knižka autora skrývajúceho sa pod iniciálkami A. B. Brožúra Piesni k Márii Kolčodlužanskéj bola vydaná v roku 1924. Na jej druhej strane autor oboznamuje čitateľov s rozprávaním pútnika o Panne Márii, ktorá sa zjavila miestnej obyvateľke A. Šaffovej v januári 1923. Správa o zjavení sa rýchlo rozšírila a v priebehu nasledujúcich mesiacov prichádzalo do obce mnoho pútnikov. Autor knižky v súvislosti so zjavením uvádza aj zázračné vyliečenia. Na mieste údajného zjavenia bola postavená kaplnka a neskôr gréckokatolícky chrám Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky.

 

 

Odpustová slávnosť - r. 1947

Odpustová slávnosť - r. 1947

Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Z politických dôvodov boli do gréckokatolíckych farností dosadení pravoslávni kňazi. V obci Dlhé Klčovo ich väčšina veriacich ignorovala aj tým spôsobom, že základné sviatosti (krst, manželstvo a pod.) prijímali v miestnom rímskokatolíckom chráme. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi.

 

Za pôsobenia farára Jána Krličku došlo k rozsiahlym stavebným úpravám miestneho kostola (1992 -1993) a následne v roku 1996 začala aj stavba novej farskej budovy v Sačurove.

 

Gréckokatolícky kňazi pôsobiaci v Dlhom Klčove do roku 1951:

Ján Stavrovský 1708-1763 Augustín Hegeduš 1910-1942
Ján Ilkovič 1763-1785 Jozef Petrašovič 1942-1951
Jozef Demjanovič 1785-1810 Kňazi v období nútenej pravoslávie (1951-1968)
Ján Barankovič 1810-1820
Ján Jasenčák 1820-1822 Michalij Krnaševič 1951-1958
Anton Demjanovič 1822-1831 Vasiľ Dovhun 1958-1963
Ján Demjanovič 1831-1833 Ján Szabo 1963-1968
Ján Bovankovič 1833-1834 Gréckokatolícky kňazi pôsobiaci v Dlhom Klčove po roku 1968:
Georgius Dubay 1834-1854
Mikuláš Balogh 1854-1870 Jozef Petrašovič 1968-1976
Július Musťanovič 1870-1878 Ján Krlička 1976-1993
Augustín Hegedus 1878-1900 Valér Čonka 1993
Alexander Sabov 1900-1910    

 

Procesia r. k. v r. 1968 - v pravo dnes už zbúraná budova Potravného družstva a obchodu

Procesia r. k. v r. 1968 - v pravo dnes už zbúraná budova Potravného družstva a obchodu

Ako sme už uviedli na iných miestach, v Dlhom Klčove žili v minulosti v hojnom počte evanjelici augsburského vyznania. Základnou príčinou tohto faktu sa stal reformačný proces v cirkvi v 16. storočí. Evanjelických veriacich evidujeme v Dlhom Klčove najmenej od roku 1600, kedy tu pôsobil evanjelický kňaz a učiteľ. V roku 1666 bola v obci živá matko-cirkev (v zmysle farnosť). Bohoslužby vykonávali v murovanom kamennom chráme, pôvodne katolíckom, s dvoma zvonmi. V jeho interiéri bol kamenný oltár a iné bohoslužobné predmety (cínový kalich, paténa, prikrývadlo). Kňazom bol Martin Árvay. Príjmy zboru, kňaza a učiteľa boli dobré. V dlho-klčovskej farnosti v nasledujúcich rokoch pôsobili ako kňazi Ján Deuchern, Ján Andricius, Martin Arvensis, Imrich Petri, Laurinc Žiarik. Náboženský život cirkevnej komunity výrazne narušil proces rekatolizácie začiatkom 18. storočia. Počet evanjelikov v obci začal v priebehu 18. storočia značne klesať, najmä z dôvodov konvertovania viacerých klčovských rodín na katolícku vieru. Prudký pokles početného stavu evanjelikov v obci pokračoval aj v nasledujúcich storočiach. V súčasnosti sa k tejto viere hlási iba niekoľko jednotlivcov.

 

 

Náhrobný kameň zo židovského cintorína

Náhrobný kameň zo židovského cintorína

V Dlhom Klčove žila ešte pred 2. svetovou vojnou početná židovská komunita. Židia sa na území Zemplína usídlili vo väčšom počte asi v polovici 18. storočia. Vidiecke židovské rodiny sa zaoberali drobným obchodom, prenajímali si krčmy a mlyny, alebo pracovali ako roľníci. Prvá priama zmienka o židoch z okolia Dlhého Klčova pochádza zo zápisu kanonickej vizitácie v roku 1773, vykonanej v nižnohrušovskej rímskokatolíckej farnosti. V priebehu ďalších rokov sa mená židovských obyvateľov objavujú na daňových súpisoch, pri sčítaní obyvateľstva a pod. Niektoré z mien židovských obyvateľov z 19. storočia sme uviedli už v kapitole o histórii obce.

 

 

Osud dlhoklčovských židov sa naplnil v roku 1942, keď boli z obce na základe vtedy platných zákonov vysťahovaní a deportovaní prevažne do koncentračných táborov. Tunajší židia prináležali do vranovského rabinátu a keďže bol v obci židovský cintorín predpokladáme, že tu bola v minulosti aj židovská modlitebňa, či synagóga. Zvyšky židovského cintorína sa zachovali dodnes. Cintorín je umiestnený juhozápadne od obce v blízkosti odvodňovacieho kanála. Stojí tam kríž a vo vzdialenosti 200 m v neďalekých kriačinách, sa vnútri porastu zachovalo asi 15 náhrobných kameňov. Môžeme predpokladať, že cintorín pochádza najmenej z 19. storočia.

Stav veriacich v Dlhom Klčove podľa štatistík, cirkevných schematizmov a kanonických vizitácií:

rok rím.kat. gr.kat. ev.a.v. židov
1746 120 81 43 -
1749 181 120 72 -
1773 305 144 21 -
1851 726 275 8 39
1881 630 245 2 47
1891 595 248 2 44
1900 602 205 5 35
1930 633 269 - 38
1991 911 341 3 -

Dlhé Klčovo v porovnaní s inými obcami v našom okrese sa môže pochváliť väčším počtom kňazov a rehoľných sestier, ktorí vyšli z jej lona. Patria k nim J. Lemeš, M. Kočiš, R. Višňovský, A. Dzurčaninová, M. Belej, MUDr. J. Janok, RNDr. J. Janok a iní.

 

Z odpustovej slávnosti gr. kat. v r. 1968

 

Z odpustovej slávnosti gr. kat. v r. 1968