Dlhé Klčovo bolo jednou z mála obcí Vranovského okresu, ktorá v minulosti neprináležala pod panstvo Čičva, patriace Rozgoňovcom. Podľa názoru prof. F. Uličného už od 13. storočia boli jej feudálnymi vlastníkmi Klčovci. V nasledujúcich storočiach sa okrem nich stali spoluvlastníkmi obce aj iní zemania. V milenárnej monografii o Zemplínskej župe zo začiatku 20. storočia sa spomínajú medzi vlastníkmi Dlhého Klčova v roku 1582 - K. Kubínyi, M. Karvai, J. Sentiványi, M. Galovič, M. a G. Malikóci.
Po roku 1598 sú uvádzaní ako majitelia obce A. a M. Tusay (vlastnili po 1 poddanskej usadlosti), J. Kortveleši (6 usadlostí), Ž. Kortveleši (4 usadlosti), A. Hosszúmezey (2 usadlosti) a J. Vitányi (4 poddanské usadlosti).
V 18. storočí sa podielnikmi na majetku obce stali aj predstavitelia šľachty. Po roku 1730 k ním patrili rodiny Barkóci a Okoličáni. Neskôr rodiny Sirmay, Rettegy, Ujhely, Tary, Oros, Sečényi. V roku 1867 prináležal k miestnym zemepánom Š. Sirmay, ktorý venoval pozemok na výstavbu obecnej školy a K. Durčanský.
Na prelome 19. a 20. storočia patrili gróf I. Sečényi a Š. Barci medzi posledných zemepánskych vlastníkov obce.