V dokumentoch k mapovým podkladom obce z rokov 1865 - 1867 objavil čiernobiely odtlačok obecného pečatidla oválneho tvaru, ktorého kruhopise sa nachádzal skrátený maďarský text: KOLCS. HOSSZÚMEZO. HELY. (sége) PECS. (étye) (v preklade Pečať obce Dlhé Klčovo). V strede pečatného poľa bol vyznačený symbol renesančného kľúča. Vznik tohto pečatidla časovo zaradil do prvej polovice 19. storočia. Zároveň však nevylúčil možnosť používania tohto symbolu aj skôr, vzhľadom na grafické prevedenie kľúča, ktorý sa v obecnom pečatidle objavoval pravdepodobne do konca 19. storočia.

Začiatkom 20. storočia používala obec už iba nápisové pečatidlo, bez symbolu.V archíve Vlastivedného múzea v Hanušovciach n. T. sa nachádza reprodukcia pečatnej časti obecného typária zo začiatku 20. storočia, s maďarským nápisom: KOLCSMEZO KOSZÉG ZEMPLÉN VÁRNEGYE 1904 (v preklade Obec Dlhé Klčovo Zemplínska župa 1904). Zaraďujeme ju k nápisovým pečatidlám obce.

Pri tvorbe súčasného pečatidla sa vychádzalo z pôvodného symbolu renesančného kľúča.

Po heraldickej úprave a schválení tvorí erb Dlhého Klčova - zlatý kľúč v modrom štíte. Symboly obce sú zaradené v Heraldickom registri Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou D-35/94.

Obecná vlajka pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (3/7), žltej (1/7) a modrej (3/7) a je zakončená tromi cípmi.